Na jar boli červené nosy navštíviť našich klientov s kyticou zlatého dažďa, a vtedy sme si vzájomne priali, aby našich klientov v tomto roku navštívili ešte raz. A naše želanie bolo vyplnené v jedno októbrové dopoludnie. Zvyčajne chodievali medzi nás dve klaunky, avšak teraz na jeseň k nám zavítala jedna klaunka a jeden klaun. Aj to malo svoj dôvod. Na ich vtipné rozhovory boli potrebné aj poriadne svaly, pretože klaun nosil všade so sebou obrovskú tekvicu. Na každej izbe sa chválil, akú opachu vypestoval a naši klienti mu mali poradiť, ako ju má teraz spracovať. A naše ženy sa veru nedali zahanbiť. A aspoň slovne varili, zavárali, vyprážali, konzervovali. Smiechu bolo pri tom neúrekom. A akáže by to bola návšteva zdravotných klaunov, keby si s našimi klientmi nezaspievali. Z každej izby sa ozýval spev, bolo cítiť dobrú náladu a mnohí klienti sa radi k spevu pridali. Pani Marka zasa klaunom zaspievala pieseň z jej rodiska – z regiónu Hont a pán Milan „spieval“ celým telom.
Červené nosy sa nezabudli zastaviť na prevádzke v Hrnčiarskych Zalužanoch, i keď tam už zmorený klaun doniesol so sebou iba malú tekvicu. To však našim klientom vôbec nevadilo, tiež sa dobre zasmiali a spoločne s klaunmi si zaspievali. Hovorí sa, že smiech lieči a po návšteve červených nosov by mali byť naši klienti na dlhšiu dobu vyliečení.
Priložené fotografie
